Slahôdka z Farmy Beri je nielen prvé slovenské ovocie v sezóne, je to aj úspešný tovar, ktorý už od apríla na svojich pultoch ponúkajú supermarkety, ktoré podporujú slovenských farmárov. Ako už názov naznačuje, Slahôdka je chuťovo lahodná, sladká, na Slovensku vypestovaná jahoda, ktorá v obchodných sieťach ponúka čerstvú, chutnú a zdravú alternatívu k dovezenému ovociu. Je navyše v mnohých ohľadoch ekologickejšia.
Tohtoročná Slahôdka je ešte sladšia a chutnejšia ako tá vlaňajšia. Pestovatelia Farmy Beri už po druhý rok zbierajú úrodu extra sladkých jahôd. „Minulý rok sme začínali pilotný projekt jahôd. Keďže ide o jedinečný spôsob pestovania v strednej Európe, museli sme “vychytať muchy,“ a preto tento rok sú jahody ešte sladšie,“ hovorí Peter Kelemen, pestovateľ z Farmy Beri.
Okrem takmer celoročnej skleníkovej produkcie ponúkne Farma Beri svojím zákazníkom tento rok vďaka novým investíciám prvý krát aj zvýšenú produkciu Slahôdok v sezóne, ktorá bude taktiež dostupná v supermarketoch. V sezóne máme jahôd od slovenských pestovateľov dostatok, zákazníkom sú však dostupné iba formou samozberov, prípadne na tržniciach. Slahôdka, vďaka vyspelej technológii pestovania dokáže dodávať supermarketom stabilné množstvá v požadovanej kvalite a jej výrobca farma Beri verí, že môže úspešne konkurovať dovezeným jahodám a zvýšiť podiel slovenského ovocia v obchodných reťazcoch.
Farma sa netají, že jej cieľom je sebestačnosť Slovenska v produkcii jahôd. K tomuto cieľu sa dostane bližšie, keď v tohtoročnej jahodovej sezóne od mája do augusta dodá do obchodov produkciu z dvojnásobne väčšej pestovateľskej plochy. „Pestovateľské kapacity sme navýšili formou fóliovníkov o tri hektáre, na ktorých dokážeme dopestovať okolo 200 až 220 ton jahôd ročne. Doteraz sme hospodárili na troch hektároch v skleníkovom hospodárstve,“ vysvetľuje Peter Kelemen.
Pýcha farmy Slahôdky, špičkové a zároveň ekologické technológie pestovania, sú rovnaké v skleníkoch i vo fóliovníkoch, rozdiel je iba ten, že vo fóliovníkoch sú väčšie tepelné straty a preto sa v nich jahody pestujú iba v predĺženej sezóne. Kým skleníkové hospodárstvo na Farme Beri urobilo zo sezónneho celoročný produkt, tak fóliovníky naopak využívajú danosti sezóny na celkové zvýšenie produkcie.
Do fóliovníkov sa jahody sadia po skončení mrazov v marci a prvé ovocie dávajú v júni. V skleníkovom hospodárstve sa prvé jahody vysádzajú v januári a v slovenských obchodných sieťach boli tento rok dostupné od apríla. Rodia potom stabilné množstvá do novembra, kým nenastúpi mrazivé počasie. Ale výnimkou nie sú ani slovenské jahody značky Slahôdka v čase Vianoc.
„Vo fóliovníkoch, rovnako ako v skleníkoch, vieme udržiavať optimálnu teplotu pre pestovanie jahôd. V skleníkoch máme difúzne sklá, vo fóliovníkoch fólie, ktoré počas horúcich letných mesiacov priame svetlo rozptýlia a jahody sa nepopália. Fóliovníky dokážeme aj chladiť,“ opisuje Peter Kelemen.
Farma Beri už k potravinovej sebestačnosti Slovenska prispela svojimi paradajkami ako člen družstva pestovateľov Ovozela.
Rovnaký potenciál má aj Slahôdka. Prvá slovenská jahoda necestuje k zákazníkom tisíce kilometrov a neoberá sa nezrelá. Zákazník určite ocení, že kým dovezené jahody môžu byť kyslé a zvädnuté, Slahôdka je sladká a čerstvá. „Jahody zbierame ručne, až keď sú úplne dozreté. Na pulty sa dostávajú na druhý deň po zbere,“ vysvetľuje Peter Kelemen. Kým cukornatosť importovaného ovocia je päť až šesť na stupnici Brix, Slahôdka dosahuje hodnoty cukornatosti deväť až desať.
Slahôdka využíva špičkové technológie s filozofiou šetriť zdroje a prírodu. Na vykurovanie skleníkov i fóliovníkov využívajú na Farme Beri obnoviteľné zdroje. Jahody polievajú dažďovou vodou v kombinácii so studňovou, vodu recyklujú. Dažďovú vodu zbierajú zo striech skleníkov do zberných jazierok. Prebytočná voda sa zozbiera drenážnym systémom, znova sa prefiltruje a ide opäť k sadeniciam. Všetky ekologické aspekty izraelsko-islandského patentu technológií, akú majú v Brutoch ako jediní medzi krajinami V4, sa mohli teda naplno rozvinúť aj v slovenských podmienkach.
Oproti iným technológiám je ekologickejšia aj samotná výsadba jahôd. Pestujú sa v nádobách s rašelinovým substrátom, ktorý sa dvakrát do roka vymení a vysadí sa nový porast. Použitá rašelina sa recykluje. To je výhoda aj oproti poľnému spôsobu pestovania, kde treba pôdu ošetrovať, aby si zachovala potrebné živiny. „Rašelina je prírodný produkt, ktorý ideálne nahrádza pôdu. Častou výmenou substrátu garantujeme, že sa živiny obmieňajú,“ spomína Peter Kelemen.
Ďalšou výhodou oproti poľnému hospodárstvu je, že proti škodcom môžu v uzavretých priestorov využívať ich prirodzených nepriateľov. „Našimi predátormi sú chrobáky, pavúky a larvy,“ hovorí Peter Kelemen. Jahody sa nepestujú na zemi, a preto ich neohrozujú rôzne plesne. „Naše jahody visia, nie je tam náchylnosť na vznik plesní a preto ich nemusíme striekať,“ dodáva Peter Kelemen.
Technológie priblížia rastlinám optimálne prírodné podmienky, čo je zárukou stabilnej produkcie aj v čase, keď sa príroda správa nevyspytateľne a úrodu ohrozujú jarné mrazy, letné horúčavy, suchá, prívalové dažde alebo krupobitia. „Zvlášť v poslednom období sa to počasie správa nevyspytateľne a preto sme cítili potrebu investovať do plánovaného a viac kontrolovateľného prostredia,“ hovorí Peter Kelemen.
Takýto spôsob pestovania dáva výnosy 100 až 120 ton jahôd z hektára, pričom na poli sa ich urodí desaťnásobne menej.
Farma Beri je držiteľom certifikátu GLOBAL G.A.P., ktorý garantuje bezpečnosť plodín i to, že boli vypestované v súlade so zásadou trvalej udržateľnosti a ohľadom na životné prostredie a verejné zdravie. Zároveň je držiteľom ocenenia Ekotrend za ekologický prístup k poľnohospodárstvu.
