Slovenské Slahôdky majú nielen extra sladkú chuť, ale sú doslova vitamínovou „náložou“. Podľa odborníkov by sme ich mali zahrnúť do jedálnička aj v jesenných a v zimných mesiacoch.
Slovákom sa podarilo „nemožné“
Špeciálne postavenie by mali medzi ovocím dostať jahody. Keďže bežne si ich vychutnávame v období od júna do augusta, na jeseň a v zime sa o ich výnimočných výživových hodnotách v zásade mlčalo. To tento rok to zmenili pestovatelia z farmy Beri na južnom Slovensku. Vďaka špeciálnym skleníkom vykurovaných z obnoviteľných zdrojov dokážu jahody vypestovať celý rok. „Skleníky aj v mrazivom období vykurujeme na šestnásť stupňov. Rastlinky rastú v rašelinovom substráte. Zavlažujeme ich dažďovou vodou, ktorú zbierame zo striech skleníkov do zberných jazierok umiestnených v ich blízkosti. Spolu s vodou zo studne má tak naša postreková voda ideálne pH pre jahody,“ hovorí zástupca farmy Beri a združenia Ovozela, Peter Kelemen. Na škodcov používajú prirodzenú biologickú ochranu v podobe chrobáčikov, lariev, pavúkov. Skleníky sú riadené softvérom, ktorý má na starosti otváranie a zatváranie okien tak, aby bola zabezpečená stála cirkulácia vzduchu, teplota a vlhkosť. Slovenským farmárom sa podarilo dopestovať výnimočnú sladkú chuť. Jahody majú cukornatosť 10 °Brixov, vďaka čomu ich nazvali príznačne, Slahôdky.
Obsahujú viac vitamínu C ako pomaranč
Podľa MUDr. Smiškovej sú jahody nielen skvelé a obľúbené pre svoju chuť, ale „sú aj nositeľmi vitamínov C a kyseliny listovej, sú bohaté na mangán a draslík.“ Sto gramov jahôd obsahuje dokonca viac vitamínu C (59 mg) ako citrón (53 mg vitamínu C) alebo pomaranč (50 mg). Potrebná denná dávka vitamínu C je 170 gramov. Ak si na desiatu doprajete jedno 225 gramové balenie slovenských Slahôdok, porciu céčka máte takmer pokrytú.
Okrem toho, že chránia srdce, pomáhajú bojovať proti rakovine a srdcovému infarktu, znižujú vysoký krvný tlak, upravujú trávenie, zlepšujú mozgové funkcie, sú výborné na pleť a pri diétach, obsahujú aj hodnotné antioxidanty antokyán, kemferol a kvercetín. Práve flavonoid kvercetín má významné protizápalové účinky. Vedci sa dlhodobo venujú výskumu jeho ochranných účinkov pri rakovine, ochoreniam srdca a ciev a tiež jeho prínosu v otázke starnutia. Kvercetín dokáže totiž blokovať zápaly. Jeho pozitívne účinky však vedci začali skúmajú aj v súvislosti s viacerými vírusmi.
Kvalitu ovocia určuje aj jeho lokálnosť
Okrem rôznorodosti (najmä) lokálneho ovocia je podľa odborníkov kľúčová najmä jeho kvalita. Len z hodnotného kúska získa totiž naše telo maximálne živiny. „Vždy sa uistite, že ovocie a zelenina necestovala dlhú dobu, kým prišla ku nám na pulty. Tiež je dôležité, aby nebola ošetrená agresívnymi pesticídmi a chemickými postrekmi. Vždy radím hľadať lokálnu vysokú kvalitu bez chémie,“ pridáva sa poradkyňa pre výživu a suplementáciu, Nela Szerencsés. „To, čo musí cestovať veľkú vzdialenosť, jednoducho nebude zdrojom dostatočným vitamínov a minerálov. Zelenina a ovocie z dovozu dozrieva až po zbere počas prepravy. Tiež podlieha väčšiemu riziku rýchlejšieho skazenia.“ Ak chceme podľa výživovej odborníčky z ovocia a zeleniny vyťažiť maximum, „mala by byť zbieraná v dozretom stave a z farmy či sadu okamžite prepravená na pulty potravín. Len tak si môžeme byť istý jej čerstvosťou a kvalitou.“
