Príchod mája a júna už tradične znamená aj záplavu fotiek s vlastnoručne zozbieranými jahodami na všetkých sociálnych sieťach. Ide o obľúbenú činnosť mnohých z nás, veď domáci lekvár z jahôd je lahodnou pochúťkou, ktorá nám leto bude pripomínať aj počas zimy. Sezóna červených dobrôt vypestovaných na poli, a teda aj sezóna samozberu, je však už za nami. Našťastie, pred plodmi z Maroka, Senegalu či Španielska nás ešte stále môžu uchrániť sladké slovenské jahody. Ako je to možné?
Nezáleží na tom, či ich milujete čerstvé alebo ako súčasť zákuskov, nápojov, ovocných šalátov, zmrzlín. Jahody sú neodmysliteľnou súčasťou leta a aj v našich kuchyniach majú svoje nenahraditeľné miesto. Za ich pravidelnú konzumáciu sa nám poďakuje i naše telo, nakoľko sú bohatou zásobárňou vitamínov a dôležitých minerálnych látok. Napriek tomu si ich mnohí z nás zvyknú zamieňať za tovar, ktorý sa na jahody len podobá. V skutočnosti ide o plody, ktoré dozrievali cestou ku nám na palube lodí, v uzatvorenom kamióne či nákladnom aute. Navyše, sú náchylné na zmenu teploty a často sú chemicky ošetrené tak, aby cestu do našich obchodov zvládli. Najčastejšie tieto jahody pochádzajú z Maroka, Senegalu či Španielska. U nás sa im darí najmä v období, keď sa končí sezóna jahôd pestovaných na našich poliach.
Nie je pole ako pole
Dovážané jahody síce vyzerajú podobne ako naše, dokonca sa im farebne podobajú, no nemali by sme sa nechať oklamať. Polia, na ktorých sa v zahraničí pestujú, sú od tých našich viac než odlišné. „Pre nás pestovateľov je šokujúce najmä to, ako dané polia v skutočnosti vyzerajú. Väčšinou ide o vyprahnutú pôdu, ktorú spravujú farmári pestujúci jahody v tej istej pôde takmer päťdesiat rokov. Takáto zem neobsahuje žiadne živiny, a preto ju musia extrémne hnojiť. Tiež ide o monokultúru, čo znamená, že na desiatkach tisíc metrov štvorcových sa pestujú iba jahody,“ upozorňuje slovenský farmár Perer Kelemen. Podľa jeho slov je dôležité, aby sme pôvodu jahôd kupovaných u nás venovali pozornosť. „Veľkopestovateľom v zahraničí ide hlavne o kvantitu, a teda o to, aby vyprodukovali čo najviac jahôd bez ohľadu na ich kvalitu. Oberané sú oveľa skôr ako tie slovenské, čo sa podpisuje na ich spomínanej kvalite,“ dodáva farmár z obce Bruty.
Práve v tejto obci na juhu Slovenska pestujú sladké slovenské jahody celoročne. Presne tak ako to majú jahody rady. A tak nie je dôvod na to, aby sme ich nahrádzali zahraničnými kyslými plodmi. V Brutoch totiž červené plody pestujú v jedinečných skleníkoch. „Slahôdky, ako sme naše jahody nazvali, rastú v skleníku, ktorý je vykurovaný, vďaka čomu je v nich stála príjemná teplota 16 stupňov Celzia. A to aj v prípade, ak máme horúce či mrazivé počasie. Sadené sú do rašelinového substrátu. Ten sa po sezóne recykluje a následne sa nové jahody vysadia do nového substrátu. Zavlažované sú dažďovou vodou, tá má spolu s vodou zo studne ideálne pH pre potreby jahôd,“ prezradil Peter Kelemen, vedúci farmy Beri v Brutoch.
Zaujímavosťou je, že o tieto jahody sa starajú nielen šikovní zamestnanci farmy, ale aj drobný hmyz (chrobáky, pavúky, larvy). Vďaka tomu slovenské sladké jahody získali celoročnú BIOlogickú ochranu.
Sebestačnosť a inovatívnosť
V prípade jahôd pritom ročne dokážu mladí farmári vypestovať stovky ton. ,,Produkciu máme v pláne zvýšiť až na 1000 ton ročne. Našim cieľom je dostať na slovenské pulty, čo najviac lokálneho ovocia a zeleniny,“ hovorí Kelemen. Na farme disponujú len tými najlepšími novinkami, ktoré sú v poľnohospodárstve, aby čo najviac zatraktívnili poľnohospodárstvo pre mladú generáciu. Najnovšie zvažujú kúpu drónov na monitorovanie škodcov. Tie dokážu neustále monitorovať porast a tak úplne eliminovať ich výskyt.
Udržateľnosť
Chuť a množstvo vitamínov v jednom plode však nie je to jediné, čo naše jahody od tých zo zahraničia odlišuje. Jahody z farmy Beri sú celoročne pestované s ohľadom na životné prostredie. „Pri pestovaní šetríme každou kvapkou, keďže voda je v poľnohospodárstve veľmi cenná. Prebytočná voda sa zozbiera drenážnym systémom, znova sa prefiltruje a ide opäť ku sadeniciam. Takto dokážeme ušetriť až 80% vody. Skleníky sú riadené softvérom, ktorý má na starosti otváranie a zatváranie okien tak, aby bola zabezpečená stála cirkulácia vzduchu, teplota a vlhkosť. Ak je slnko príliš silné, automaticky sa zatiahne tieniaca fólia, aby sa rastliny nespálili. Rovnako systém kontroluje aj závlahu, recykláciu vody či dávkovanie CO2,“ dodáva Peter Kelemen. Vynikajúce slovenské jahody nájdete v každom dobrom obchode, ktorý podporuje slovenských pestovateľov.
