Škodcovia jahôd určite nie sú milými návštevníkmi žiadnej záhradky. Preto, aby sa na jar neobjavili ani v tej vašej, môžete už teraz skúsiť niekoľko jednoduchých preventívnych krokov. Mnohí z nich totiž práve zimujú, a to možno aj blízko vašich jahôdok.
Kvetovka jahodová
Anthonomus rubi
Je to drobný chrobák, ktorý patrí medzi prvé sezónne hrozby jahôd – poškodzuje ich v období pred kvitnutím. Telo kvetovky je pokryté pásikavými krovkami a má v pomere k telu značne veľký sosák – nos, preto ani neprekvapí, že patrí do čeľade nosánikovitých. V niektorých oblastiach Európy a Ázie patrí k najobávanejším škodcom, pretože vie spôsobiť obrovské straty na úrode. Pritom sú to drobné nosatce, ktoré v dospelosti nenarastú ani na pol centimetra.
Živia sa listami jahôd, no najväčšiu škodu spôsobujú na púčikoch. Samice do nich totiž kladú potomstvo. Pomocou svojho dlhého nosa do púčika vyvŕtajú hlbokú dieru a vložia sem po jednom vajíčku a otvor upchajú trusom. Na záver nakusnú pri puku stonku.
Larvy kvetovky sú biele a majú trošku ohnutý tvar. Kým sa z nich vyvinú ďalšie jedince, puk požierajú, ten postupne vädne až opadne aj vďaka nakusnutej stonke. Vtedy sa už začína štádium kuklenia. Po vyliahnutí úrodu už takmer vôbec neohrozujú, na jeseň a v zime sa schovávajú v kopách lístia. S jarou sa potom znova začínajú kvetovky vrhať na jahody, pravdepodobne ich k tomu lákajú feromóny rastlín.
Na kvetovku jahodovú existuje niekoľko prípravkov, avšak ich použitie môže byť pre rastlinky kritické. Môže však pomôcť jednoduché mechanické odstránenie opadaných listov, aby chrobáky nemali kde prezimovať, pomáha tiež odstraňovať poškodené rastliny.
Nosánik vajcovitý/ryhovaný
Otiorhynchus sulcatus
Kvetovke je trochu podobný nosánik, ktorý patrí do rovnakej čeľade. Má telo pokryté žltohnedými šupinkami. Živí sa rôznymi časťami rastliny, ale je známy aj vyžieraním jamiek do plodov. Všimnúť si však môžete aj diery na listoch.
Na začiatku sú to napriek tomu takmer neviditeľní škodcovia, pretože žltobiele zakrútené larvy nosánikov s tmavými hlavičkami vyrastajú celý čas v pôde a požierajú tu aj korienky jahôd. Práve toto rastlinám škodí najviac. Nenapáchajú však toľko škody, aby sa to včas prejavilo zvonka, resp. v hornej časti jahody. Po prezimovaní pokračujú vo vývoji aj v pojedaní rastliny. Niekedy pestovatelia až vtedy zistia, že majú na jahôdkach nejakého škodcu. Rastliny takto môžu postupne vädnúť a vysychať. Ich korene totiž môžu naraz požierať aj desiatky nosánikov.
Riešením je častokrát vytriedenie poškodených rastlín a aj presadenie jahôd na iné miesto, keďže títo drobní škodcovia nevedia lietať a presúvanie sa za potravou je pre nich ťažšie. Ďalšou možnosťou je biologická ochrana – v teplom a vlhkom počasí vedia pomôcť hlístice.
Roztočík jahodový
Tarsonemus fragariae
Je to žlto-biely až hnedý pavúčik, ktorý je od predošlých škodcov omnoho menší, dorastá najviac 0,25 mm. Najčastejšie sa zdržuje v srdečku jahôd, zo spodu listov, ale aj na kvetoch. Nemá rád svetlo ani priveľké suchá.
Keď napadne jahodu, začnú sa jej kučeravieť a zmenšovať listy či degenerovať listové srdiečka. Oslabuje sa rastlina a napokon aj úroda.Títo škodcovia na rastline aj prezimujú, pričom za jedno obdobie vedia samice naklásť vajíčka aj 7x.
Je dôležité každú rastlinu pred zasadením dôkladne prehliadnuť. Najviac sa totiž roztočíkovia rozšíria z napadnutej rastliny. Preventívne sa preto robí aj výsadba jahôd na väčšie rozostupy. Skúste si preto pripraviť pre výsadbu väčší priestor.
